16.7.2018 09:50 | Technika

Procesorový gigant Intel oslavuje 50-te narodeniny

Procesorový gigant Intel oslavuje 50-te narodeniny.
Procesorový gigant Intel oslavuje 50-te narodeniny.
Zdroj: iStockphoto
Keď v roku 1971 vyrobila americká spoločnosť Intel svoj prvý mikroprocesor, sotva mohol ktokoľvek tušiť, že sa tým otvára jedna z významných kapitol dejín výpočtovej techniky.

Počas nasledujúcich desaťročí sa firme podarilo získať na trhu s procesormi výsadné postavenie, o ktoré prišla až pred niekoľkými rokmi, keď jej prvenstvo zobrala spoločnosť Samsung. Pri zrode Intelu stáli pracovníci spoločnosti Fairchild Semiconductor Robert Noyce a Gordon Moore. Obaja vedci disponovali znalosťami z odboru polovodičov a chuťou pustiť sa do vlastného podnikania. S pomocou finančníka Arthura Rocka sa im podarilo získať potrebný kapitál, a tak sa pred 50 rokmi, 18. júla 1968, v kalifornskom Mountain View zrodila nová firma.

Tretím zamestnancom Intelu sa po Noyceovi a Mooreovi stal Andrew Grove, ktorý vo firme zastával funkcie prezidenta a výkonného riaditeľa a za ktorého vládnutia sa Intel rozrástol v kľúčového hráča na poli mikroprocesorov. Zaujímavú peripetiu predstavovala voľba názvu spoločnosti. Zakladatelia uvažovali o pomenovaní Moore Noyce, čo ale pri vyslovení znelo ako "more noise" (viac hluku). Preto radšej zvolili meno Integrated Electronics Corporation, z ktorého začiatočných písmen sa vzápätí zrodil názov Intel.

Aby si zaistili právo používať túto značku, museli ale páni Moore a Noyce najprv vyplatiť 15.000 dolárov spoločnosti Intelco. Vložená investícia sa vyplatila. Podľa rebríčka BrandZTop 100, ktorý zostavuje reklamná agentúra WPP a poradenská firma MilwardBrown, je hodnota firmy 28,3 miliardy dolárov.

V roku 1969 spoločnosť získala svoje desiatky rokov charakteristické logo s písmenom "e" posunutým o pol riadku niežšie. Od roku 1991 začal Intel používať slogan "Intel Inside" a v roku 2005 spoločnosť zmenila logo i slogan, tentoraz na "Leap ahead" (Skok dopredu).

Intel najprv produkoval počítačové pamäte typu RAM, ale na začiatku sedemdesiatych rokov sa firma rozhodla rozšíriť svoje výrobné portfólio. Kým akvizície spoločnosti vyrábajúce digitálne hodinky sa ukázali byť slepou cestou, rozhodnutie produkovať mikroprocesory bolo pre budúcnosť firmy osudové.

Svoj prvý mikroprocesor, pomenovaný lakonicky Intel 4004, predstavila spoločnosť v roku 1971. Pionierske štvor a osembitové procesory našli uplatnenie najmä v kalkulačkách, onedlho ale už svojím výkonom stačili aj na jednoduchý počítač.

Cestu k pozícii procesorovej jednotky nastúpil Intel v roku 1981. Mikroprocesor s označením Intel 8088 si totiž pre svoj novo vyvíjaný počítač vybrala spoločnosť IBM. Takzvané IBM PC kompatibilné počítače sa postupne stali najrozšírenejším štandardom a na vlne popularity "písíčiek" sa prirodzene viezol aj Intel so svojimi výrobkami. V priebehu 80. rokov uviedol Intel na trh dnes už legendárne procesory s označením 286, 386 a 486.

Ich logickým nástupcom mal byť Intel 586, ale nestalo sa tak. Príčinou bol spor s konkurenčnou spoločnosťou Advanced Micro Devices (AMD). Tá svoje produkty označovala rovnakým číselným kódom, čo Intel považoval za nekalú praktiku a obrátil sa na súd. Spor však prehral ​​a ako východisko z núdze označil nový procesor nie číslom, ale menom. Tak sa zrodil názov Pentium. Prvé Pentium sa na trhu objavil v roku 1993 a vďaka masívnej reklamnej kampani sa ich názov stal prakticky synonymom pre slovo procesor. Nič na tom nezmenila ani skutočnosť, že ich prvá séria obsahovala konštrukčnú chybu, čo sa Intel zákazníkom pokúsil zatajiť a k výmene pristúpil až potom, čo sa aféra dostala na verejnosť.

Nepríjemnosťou je pre Intel stále nevyriešený spor s Európskou komisiou, ktorá Intelu v roku 2009 udelila vtedy rekordnú pokutu vo výške 1,06 miliardy eur. Dôvod? Poskytoval výrobcom počítačov zľavy za to, že obmedzili používanie čipov konkurenčného výrobcu Advanced Micro Devices.

Aj napriek úspešným piatim desiatkám rokov, ktorými prešiel, nemá Intel v konkurenčnom počítačovom biznise nič isté. Vlani ho po dvadsaťpäťročnej nadvláde predstihol v tržbách juhokórejský výrobca elektroniky Samsung Electronics. Tržby Intelu, ktorý teraz sídli v kalifornskom meste Santa Clara, predstavovali 62,8 miliardy dolárov pri čistom zisku 9,6 miliardy. K minulému roku Intel zamestnával 106.000 ľudí.

Čítajte ďalej